Sehnsucht nach dem Frühling
August Heinrich Hoffmann von Fallersleben (1798 – 1874)
O wie ist es kalt geworden
und so traurig, öd‘ und leer!
Rauhe Winde wehn von Norden,
und die Sonne scheint nicht mehr.
Auf die Berge möcht‘ ich fliegen,
möchte sehn ein grünes Tal,
möcht‘ in Gras und Blumen liegen
und mich freun am Sonnenstrahl.
Möchte hören die Schalmeien
und der Herden Glockenklang,
möchte freuen mich im Freien
an der Vögel süßem Sang.
Schöner Frühling, komm doch wieder,
lieber Frühling, komm doch bald,
bring uns Blumen, Laub und Lieder,
schmücke wieder Feld und Wald!
Túžba po jari
August Heinrich Hoffmann von Fallersleben (1798 – 1874)
Ó, ako sa ochladilo
a taká smutná, pustá a prázdna!
Zo severu fúka drsný vietor,
a slnko už nesvieti.
Najradšej by som odletel do hôr,
Chcem vidieť zelené údolie,
Chcel by som ležať v tráve a kvetoch
a tešiť sa zo slnečných lúčov.
Chcel by som počuť šable
a zvuk zvoncov stád,
Chcel by som sa radovať na čerstvom vzduchu
v sladkom speve vtákov.
Vráť sa, milá jar,
Drahá jar, príď čoskoro,
prines nám kvety, listy a piesne,
znovu ozdobte polia a lesy!
(Preložil som ho z nemčiny)